Na hodine čítania sme sa dozvedeli veľa informácií o histórii vzniku papiera. To nás inšpirovalo k tomu, aby sme sa pokúsili takýto vlastný papier vyrobiť. A ako sme postupovali? Môžete sa inšpirovať.
Použitý (odpadový) papier sme natrhali na malé kúsky, pridali teplú vodu a tento rozmočený papier (s pomocou pani učiteľky) rozmixovali ručným mixérom na kašu. Kašovitú hmotu sme vyliali na plech a zriedili s teplou vodou. Potom sme už len do riedkej papieroviny načreli vopred pripravené sito, nabrali naň papierovú hmotu – chvíľku počkali, kým voda zo sita odkvapká. Papierovinu na site sme prekryli výkresom a preklopili....to sme skúšali viackrát :-) Odstránili sme prebytočnú vodu handričkou, následne odobrali sito a mokrý hárok papiera s papierovinou nechali vysušiť. Ak by ste chceli papierový hárok usušiť aj rýchlejšie, môžete ho prežehliť žehličkou. Po usušení sa papier krásne oddelil od podkladu (výkresu). Z hotového papiera sme mali veľkú radosť. S pani učiteľkou sme sa na čítaní učilli o dialógu, tak sme sa ho pokúsili na svoj papier aj nakresliť.
A čo všetko sme zistili o vzniku papiera? Dozvedeli sme sa, že pomenovanie papier pochádza od slova papyrus. Svoje korene má v starovekom Egypte, kde bol prvý papyrus vyrobený už v roku 2500 pred naším letopočtom. Vyrobený bol z 4-5 m vysokej trstinovej rastliny Cyperus papyrus, ktorá rástla na močaristých územiach Egypta, Sýrie a Babylonie. Papyrus sa vyrábal tak, že sa steblá zbavili kôry, dreň sa porezala na tenké prúžky, ktoré sa ukladali na tvrdú podložku tesne vedľa seba tak, aby sa celkom neprekrývali. Na ne sa potom priečne ukladala druhá vrstva. Vrstvy boli potom niekoľko dní máčané vo vode, lisované, neskoršie tlčené a hladené. Jednotlivé prúžky papyrusu sa k sebe potom zlepili pomocou rastlinnej šťavy, ktorá vznikala počas lisovania. V záverečnej fáze sa papyrus sušil a vyhladzoval. Pri písaní záznamu alebo správy, sa jednotlivé papyrusové listy spravidla spájali dohromady, a tak sa vytvárali dlhé zvitky. Papyrus sa nedal skladať, a preto sa stáčal do zvitkov. Na papyrus sa písalo iba z jednej strany perom zo stonky suchej rastliny. Pre písanie sa používala čierna farba z olejových sadzí a arabskej gumy. Písalo sa na ňom prakticky až do konca tretieho storočia nášho letopočtu. No a jedným z najstarších materiálov, aké človek kedysi používal bol pergamen. Ľudia už oddávna využívali živočíchov ako zdroj obživy. Kožu živočíchov používali na výrobu odevov, nástrojov, zbraní, ale dokonca aj na písanie. Pergamen bol vlastne vyčistená oslia, kozia alebo ovčia koža, špeciálne spracovaná, postupne vybrúsená a vyleštená na tenkú blanu.